V dnešnom článku vám prinášame prehľad zaujímavej judikatúry Najvyššieho súdu v súvislosti s vybranými povinnosťami vyplývajúcimi prevádzkovateľom potravinových prevádzok z prameňov potravinového práva. Z mnohých povinností týchto subjektov si predstavíme napríklad pohľad súdnej praxe na zákaz predaja potravín nevhodných na ľudskú spotrebu, povinnosť eliminovať riziko kontaminácie potravín a napokon sa vám pokúsime ozrejmiť, prečo je v prípade recidívy porušovania potravinového práva potrebné uložiť vyššiu sankciu za ten - ktorý správny delikt.
Zákaz predaja potravín nevhodných na ľudskú spotrebu
Najvyšší súd v prípade, kedy bolo úradnou kontrolou potravín zistené porušenie zákona o potravinách (zákon č. 152/1995 Z. z.) umiestňovaním potravín na trh nevhodných na ľudskú spotrebu z dôvodu, že v jednotlivých baleniach sa nachádzali plody s výskytom hniloby a rozsiahlou plesňou konštatoval, že: V prípade čerstvého ovocia a zeleniny ide o druh potravín citlivých na mechanické poškodenie, a preto je potrebné ich konzumnú bezpečnosť neustále kontrolovať aj počas vystavovania v predajni, pretože v prípade spotrebiteľských balení ovocia a zeleniny môžu mechanicky a predovšetkým mikrobiologicky narušené plody v relatívne krátkom čase kontaminovať aj všetky ostatné plody v jednotlivých baleniach.“
Zákon o potravinách hovorí, že ten, kto potraviny skladuje je povinný kontrolovať skladované potraviny, ukladať ich spôsobom, ktorý umožní včasné zistenie zdraviu škodlivých potravín a ich vyradenie z obehu. Na trh je zakázané umiestňovať potraviny iné, ako bezpečné, čím sa zabezpečí neporušenie práva spotrebiteľa na zakúpenie bezpečných a kvalitných potravín. V prípade, ak sú potraviny kontaminované vonkajšími vplyvmi, iným hnilobným procesom, pokazením alebo rozkladom, dochádza k riziku negatívneho ovplyvnenia ich vlastností, kvality, prípadne bezpečnosti, čo predstavuje riziko negatívneho vplyvu na zdravie spotrebiteľa. Ovocie a zelenina sú tzv. živou potravinou a nepretržite v nich prebiehajú biologické procesy, ktoré pri nesprávnom skladovaní, nešetrnej manipulácii alebo zanedbaní kontroly ich kvality môžu spôsobiť ich následné mikrobiologické kazenie.
Eliminovanie rizika kontaminácie potravín
Účelom hygienického predaja nebalených pekárenských výrobkov samoobslužným spôsobom je, aby boli zo strany prevádzkovateľa zabezpečené také úkony pri predaji, ktoré minimalizujú riziko kontaminácie potravín, t. j. vykonanie takých opatrení, ktoré nebezpečenstvo, či už existujúce alebo potenciálne hroziace, eliminujú na akceptovateľnú úroveň.
V zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004o hygiene potravín, prvotná zodpovednosť za bezpečnosť potravín spočíva na prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku. Ich povinnosťou je zabezpečiť, aby všetky stupne výroby, spracovania a distribúcie potravín spĺňali príslušné hygienické požiadavky. Všetky predmety, príslušenstvo a zariadenia, s ktorými potraviny prichádzajú do styku musia byť skonštruované tak, byť z takých materiálov (ľahko čistiteľné a dezinfikovateľné) a byť udržiavané v takom dobrom technickom stave a poriadku, aby sa eliminovalo akékoľvek riziko kontaminácie z vonkajšieho prostredia(opadávanie vlasov, kýchanie, kontaminácia odevom, kontaminácia vzduchom)a v ktorých bude zároveň zabezpečená výmena vzduchu.
V rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-382/10 sa Súdny dvor zaoberal právnou otázkou o hygiene potravín v súvislosti s tým, že ak by sa potencionálny kupujúci mohol teoreticky holou rukou dotknúť potravín umiestnených v krytých zásobníkoch alebo po ich otvorení na potraviny kýchnuť alebo kašlať, neboli by tieto potraviny chránené pred akoukoľvek kontamináciou.
Výrok k danému rozsudku sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o boxy určené k samoobslužnému predaju chleba a pečiva, samotná skutočnosť, že sa potenciálny kupujúci teoreticky môže holou rukou dotknúť potravín ponúkaných k predaju, čina nich kýchnuť a tým ich kontaminovať baktériami a vírusmi samo osebe neumožňuje dospieť k záveru bez toho, aby sa zohľadnili opatrenia, ktoré títo prevádzkovatelia prijali, že tieto potraviny neboli chránené pred kontamináciou, ktorá by mohla spôsobiť, že potraviny nebudú vhodné k ľudskej spotrebe, budú poškodzovať zdravie alebo budú kontaminované takým spôsobom, žeby bolo bezdôvodné očakávať, že by sa mohli v takom stave konzumovať.
Sankčný mechanizmus podľa zákona o potravinách
V súvislosti s uložením zvýšenej sadzby pokuty bol vynesený najvyšším súdom rozsudok, v ktorom vyjadril právny názor, že: „I. Sankčný mechanizmus vytvorený zákonom č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov musí spĺňať požiadavky ustanovené v čl. 55 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá, podľa ktorého musia byť ukladané sankcie účinné, primerané a odradzujúce. V tomto zmysle recidíva (§ 28 ods. 6 zákona č. 152/1995Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov) napĺňa nielen požiadavku primeranosti, ale aj účinnosti, a to práve v situácii, ak predchádzajúce sankcie uložené prevádzkovateľovi za porušenie rôznych či rovnakých povinností neviedli k jeho náprave.
II. Kritériá na určenie výšky pokuty uloženej podľa zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov sú určené výpočtom skutočností, na ktoré je správny orgán povinný prihliadnuť (§ 28 ods.9). Vzhľadom na to, že ide o výpočet taxatívny, správny orgán je povinný, realizujúc správne uváženie o konkrétnej výške ukladanej pokuty, sa týmito hľadiskami zaoberať, zohľadňovať ich a v dôvodoch rozhodnutia sa s nimi transparentne vysporiadať.“
V prípade, že prevádzkovateľ opakovane poruší povinnosti vyplývajúce z potravinového zákona, za ktoré mu pokuta už bola uložená a to napríklad nezabezpečením hygieny predaja na prevádzke, nevykonávaním sústavného upratovania priestorov predaja, nečistením všetkého zariadenia používaného pri predaji, nečistením skladovacích priestorov a v prípade potreby nevykonaním dezinsekcie, dezinfekcie a deratizácie, má správny orgán právo udeliť mu pokutu vo zvýšenej sadzbe.
Správny orgán pritom prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a taktiež, či ide o opakované protiprávne konanie, pričom je dôležité podotknúť, že ukladanie pokút za správne delikty, a teda i rozhodovanie o ich výške sa realizuje vo sfére voľného správneho uváženia (diskrečná právomoc správneho orgánu), ktorá predstavuje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu a ktorá mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu. Postup správnych orgánov pri postihu viacerých iných správnych deliktov nie je v zákone o potravinách ani v správnom poriadku upravený. Správne orgány aplikujú tzv. absorpčnú zásadu pričom jej podstata spočíva v tom, že prísnejší trest pohltí miernejší, a teda posudzujú závažnosť deliktu a úhrnný trest sa uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov.
V prípade, ak máte záujem o poradenstvo v predmetnej oblasti, resp. v oblasti potravinového práva, neváhajte nás kontaktovať na: info@grandoaklaw.com alebo na telefónnom čísle +421 940 968 431.
Zdroje:
https://www.nsud.sk/data/files/2362_zbierka_1_2020_s.pdf
https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152/20200721
https://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CONSLEG:2004R0852:20090420:SK:PDF
