V dnešnom článku sa budeme zaoberať občianskoprávnym inštitútom ochrany oprávneného dediča. Okrem vymedzenia tohto pojmu sa zameriame aj na následky, ktoré s použitím tohto inštitútu právny poriadok spája a čitateľom prinesieme aj zaujímavé postrehy zo súdnej praxe.
Inštitút ochrany oprávneného dediča je ustanovený v § 485 až 487 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. V praxi jeho použitie prichádza do úvahy vtedy, keď dedičstvo bolo potvrdené nepravému dedičovi, hoci tu boli dedičia zo závetu alebo zo zákona. Ide vlastne o ochranu vlastníckeho práva oprávnených dedičov s tým rozdielom, že zatiaľ čo vlastnícke právo je nepremlčateľné, právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva proti nepravému dedičovi sa premlčuje.[1]
Občiansky zákonník upravuje v prípade práva oprávneného dediča na vydanie dedičstva osobitne začiatok plynutia premlčacej doby, pričom táto začína plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo (§105 Občianskeho zákonníka).
Oprávnený verzus nepravý dedič
Inštitút ochrany oprávneného dediča poskytuje právnu ochranu tomu, kto mal byť v dobe smrti poručiteľa dedičom jeho majetku (či už zo závetu, alebo zo zákona), avšak súd v konaní o dedičstve s touto osobou nekonal, pričom dedičstvo potvrdil do vlastníctva nepravému dedičovi. Nepravým dedičom teda bude osoba, ktorá podľa rozhodnutia súdu o dedičstve nadobudla majetok poručiteľa, hoci podľa dedičského práva ho nadobudnúť nemala vôbec, alebo nie v takom rozsahu, v akom ho nadobudla [2].
Nároky plynúce z ochrany oprávneného dediča
Občiansky zákonník pri použití tohto inštitútu priznáva isté nároky tak oprávnenému, ako aj nepravému dedičovi. Zároveň poskytuje právnu ochranu aj tomu, kto dobromyseľne majetok od nepravého dediča nadobudol.
Nároky oprávneného dediča spočívajú v tom, že ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby tento nepravý dedič nemal majetkový prospech na ujmu oprávneného dediča (§ 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
V prípade nepravého dediča sa jeho nároky líšia v závislosti od toho, či bol pri nadobudnutí dedičstva dobromyseľný, alebo či vedel, alebo mohol vedieť, že oprávneným dedičom je niekto iný.
Dobromyseľný nepravý dedič (a teda ten, ktorý nevedel a ani nemohol vedieť že oprávneným dedičom je niekto iný), má voči oprávnenému dedičovi právo na náhradu nákladov, ktorá na majetok nadobudnutý z tohto dedičstva vynaložil, pričom zároveň mu patria aj úžitky z dedičstva.
Ak však bol tento nepravý dedič nedobromyseľný (a teda vedel alebo mohol vedieť, že oprávneným dedičom je niekto iný), má právo len na náhradu nevyhnutne vynaložených nákladov na tento majetok, pričom zároveň mu ustanovenia Občianskeho zákonníka ustanovujú povinnosť vydať oprávnenému dedičovi okrem samotného dedičstva aj jeho úžitky.
Nemo plus iuris verzus ochrana dobromyseľného nadobúdateľa od nepravého dediča
V praxi sa môže vyskytnúť otázka, čo v prípade, ak nepravý dedič ešte predtým ako došlo k zisteniu, že je nepravým dedičom, vlastnícke právo k takto nadobudnutému majetku previedol na inú osobu. Slovenský Občiansky zákonník vo všeobecnosti pri prevode a nadobúdaní vlastníckeho práva vychádza zo zásady, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má (lat. nemo plus iuris ad alium transfere, potest quam ipse habet).
V prípade ochrany oprávneného dediča však Občiansky zákonník výslovne ustanovuje výnimku z tejto zásady, pričom je rozhodujúce, či osoba, ktorá nadobudla majetok od nepravého dediča bola v čase nadobúdania tohto majetku dobromyseľná alebo nie. V zmysle ust. § 486 Občianskeho zákonníka totiž vlastníctvo takéhoto dobromyseľného nadobúdateľa požíva rovnakú mieru právnej ochrany, ako keby bolo nadobudnuté od oprávneného dediča, pričom ochrany takto nadobudnutého vlastníckeho práva k majetku sa môže dobromyseľný nadobúdateľ domáhať erga omnes napr. prostredníctvom vlastníckych žalôb.
Z judikatúry
Rozsudok Krajského súdu Trenčín, sp. zn.: 17Co/95/2012 zo dňa 09.05.2012:
„Povinnosť nepravého dediča pri vydávaní dedičstva pravému dedičovi sa riadi zásadami o bezdôvodnom obohatení. V prvom rade tak sa má jednať o naturálnu reštitúciu, t. j. o vytvorenie takého stavu, aký by nastal, keby dedičstvo nadobudol pravý dedič a iba vtedy, ak to nie je dobre možné, má sa poskytnúť pravému dedičovi peňažná náhrada.“
Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn.: 16Co/41/2021 zo dňa 18.11.2021:
„Žalobca bol účastníkom dedičského konania po poručiteľke, v ktorom bol oboznámený s tým, že poručiteľka zomrela so zanechaním závetu v prospech inej osoby - závetného dediča - žalovaného a žalobca ako účastník dedičského konania neplatnosť závetu nenamietal. Žalobca prestal byť účastníkom dedičského konania po oboznámení sa so závetom po tom, keď prehlásil, že so závetom súhlasí. Nárok neopomenuteľného dediča je súčasťou jeho dedičského práva, a preto sa musí uplatniť v dedičskom konaní o prejedaní dedičstva. Predpokladom pre postup podľa ust. § 485 OZ je skutočnosť, že rozhodnutie o prejednaní dedičstva nadobudlo právoplatnosť. Za oprávneného dediča je totiž považovaný len ten, kto mal mať v dedičskom konaní postavenie dediča, avšak z rôznych dôvodov (napr. pretože bol neznámeho pobytu, dodatočne sa našiel závet) došlo k prejednaniu dedičstva bez neho a nadobudnutie dedičstva bolo potvrdené inému, alebo mu bolo potvrdené vo väčšom podiele, ako by mu patrilo. Aplikačná prax prevažne považuje za oprávneného dediča pre účely § 485 OZ iba osobu, ktorá nebola účastníkom dedičského konania. Podľa názoru odvolacieho súdu takýto záver je síce poznačený formálnym prístupom, ale zodpovedá ust. § 485 ods. 1 OZ, ktorý ukladá povinnosť tomu, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, len v tom prípade, ak je naplnená hypotéza právnej normy, a teda, že sa po prejedaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný. V súdenej veci sa nezistilo po prejednaní dedičstva, že oprávneným dedičom je niekto iný. Pokiaľ žalobca mal za to, že závet je neplatný, mal sa domáhať relatívnej neplatnosti závetu v dedičskom konaní, a nie vydania dedičstva oprávnenému dedičovi podľa § 485 OZ po právoplatnom skončení dedičského konania.“
Procesné uplatnenie práv oprávneného dediča
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa už v minulosti zaoberal posúdením otázky, ktorý z právnych prostriedkov na ochranu subjektívnych práv je potrebné použiť, pričom v uznesení sp. zn.: 6Cdo/111/2017 zo dňa 25.04.2018 konštatoval, že „od prijatia Občianskeho zákonníka je výlučným právnym prostriedkom ochrany oprávneného dediča, výslovne upraveným v § 485 tohto právneho predpisu, žaloba na vydanie dedičstva (hereditatis petitio), pričom v súdnej praxi neboli zaznamenané žiadne pochybnosti, že svojou podstatou ide o žalobu na plnenie alebo na vydanie“.
Pre viac informácií, alebo v prípade potreby uplatňovania vašich práv vyplývajúcich z inštitútu ochrany práv oprávneného dediča nás neváhajte kontaktovať na: info@grandoaklaw.com.
[1] FEKETE, I.: Občiansky zákonník2. Veľký komentár, Bratislava : Eurokódex 2011, s. 1375.
[2] Tamže.
